Živnosť alebo s.r.o.: pri akom čísle sa prechod naozaj oplatí

Odpoveď na otázku „živnosť, alebo eseročka" má na Slovensku ustálený tvar: od nejakej sumy sa oplatí eseročka. Tá suma sa ale nikdy nepovie. Aj preto, že neexistuje jedna: sú štyri, každá platí pre inú vec, a tri z nich sa v roku 2026 posunuli.

Tento článok ich vymenúva aj s tým, čo pri každej z nich rozhoduje. Nezačína sa daňou, hoci sa to od neho čaká: daň je totiž tá časť porovnania, kde eseročka prehráva.

1. Na dani je živnosť lacnejšia. 15 % proti 16,30 %

Živnostník platí zo základu dane 15 %, pokiaľ jeho zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahli 100 000 € (§ 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Eseročka platí 10 %, pokiaľ jej zdaniteľné výnosy nepresiahli tých istých 100 000 € (§ 15 písm. b). Vyzerá to ako jasná výhra o päť percentuálnych bodov, až kým si tie peniaze nechcete vybrať.

Zisk eseročky patrí eseročke, nie vám. Cesta k vám vedie cez podiel na zisku, z ktorého spoločnosť zrazí 7 % (§ 43 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 3 písm. r); osobitný základ dane pre podiely na zisku zo zahraničia upravuje § 51e a ich sadzbu § 15 písm. a) piaty bod). Sadzba sa pritom riadi rokom, za ktorý bol zisk vykázaný, nie rokom výplaty: starší zisk za rok 2024 má stále 10 % (§ 52zzz ods. 4).

Tabuľka porovnáva len daň. Živnostníkovi z tých 85 € odídu ešte odvody a eseročke môže vstúpiť do cesty minimálna daň. Obom sa venujú sekcie nižšie.

Rozdiel je malý, ale má opačné znamienko, než sa čaká. Pri zisku 40 000 € je to 520 € ročne v prospech živnosti. Ak teda niekto zakladá eseročku „kvôli nižšej dani", zakladá ju na nesprávnom dôvode.

Poznámka k podielom na zisku: z podielu na zisku vyplateného spoločníkovi sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Práve tu vzniká výhoda eseročky, nie v dani. Má však odvrátenú stranu: čo neplatíte, to ani nemáte poistené. A neplatí to plošne pre každú fyzickú osobu: podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní vymeriavacím základom na sociálne poistenie je (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

2. Prah 100 000 € nie je pásmo. Jedno euro navyše zdaní celý základ

Toto je miesto, kde sa najčastejšie počíta zle. Sadzba dane z príjmov právnickej osoby nie je progresívna. Nie je to tak, že prvých 100 000 € má 10 % a zvyšok 21 %. Prah vyberá jednu sadzbu, ktorá sa uplatní na celý základ dane.

Jedno euro výnosu navyše stojí 4 400 € na dani. Nad 5 000 000 € výnosov je sadzba 24 %.

Podobná pasca čaká aj na živnosti, len na inej veličine a v miernejšej podobe: 15 % platí do 100 000 € zdaniteľných príjmov, nad touto hranicou sa základ dane zdaňuje progresívne: 19 % do 43 983,32 €, 25 % do 60 349,21 €, 30 % do 75 010,32 € a 35 % nad ňou. Rozdiel oproti eseročke je podstatný: táto stupnica už pásmová je, takže 35 % zaplatíte len z časti nad 75 010,32 €, nie z celého základu. Ostrý zlom je tu len samotný prah 100 000 €, ktorý prepne rovných 15 % na stupnicu.

Ak sa teda pohybujete okolo 100 000 €, tá hranica je pre vás dôležitejšia než celá voľba právnej formy. A pozor na to, čo sa počíta: pri eseročke výnosy, pri živnosti príjmy. Sú to dve rôzne čísla a v jednom roku sa môžu líšiť o desiatky tisíc.

3. Odvody: tu sa rozhodnutie otáča

Živnostník platí odvody zo svojho podnikania. Spoločník eseročky z podielu na zisku neplatí žiadne. To je jadro rozdielu medzi tými dvoma formami, zhrnuté do jednej vety.

Rok 2026 pritom prepísal, ako sa odvody živnostníka počítajú. Platia tri režimy podľa ročného príjmu z daňového priznania:

Prvý riadok je novinka účinná od 1. júla 2026 (zákon č. 122/2026 Z. z., § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.): pri príjme do 10,5-násobku životného minima povinné nemocenské ani dôchodkové poistenie nevzniká vôbec. Za rok 2025 je tou hranicou 2 876,90 €.

Druhý riadok je takzvaný mikroodvod. Obe pásma určuje § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.: osobitný vymeriavací základ 396,24 € mesačne je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (písmeno b), a štandardný režim počítaný z daňového priznania nastupuje, až keď je príjem vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (písmeno a). Rozhodujúci je pritom všeobecný vymeriavací základ za rok, ktorý o dva roky predchádza roku, od ktorého sa nový vymeriavací základ použije. Pre rok 2026 je to teda rok 2024, nie rok príjmu. Všeobecný vymeriavací základ je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy (§ 11 ods. 1 toho istého zákona), takže polovica z neho je to isté číslo ako šesťnásobok mesačnej mzdy: priemerná mesačná mzda za rok 2024 bola 1 524 €, hranicou je teda 9 144 €.

Tretí riadok je podlaha, na ktorú sa treba pozerať najviac: minimálne sociálne odvody 303,11 € a zdravotné 121,92 € dávajú spolu 425,03 € mesačne, teda 5 100,36 € ročne, a to aj v roku, keď nezarobíte nič. Vymeriavací základ sa počíta z daňového priznania, takže odvody vždy dobiehajú rok pozadu.

Prvé dva riadky spúšťa príjem. Výška odvodu v treťom riadku sa však odvíja od základu dane, nie od príjmu: dvaja živnostníci s rovnakým príjmom a rôznymi výdavkami zaplatia rôzne.

Nový živnostník má päť mesiacov bez sociálnych odvodov: zdravotné platí hneď

Vznik povinného sociálneho poistenia už nie je viazaný na výšku príjmu. Novému živnostníkovi vzniká až od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom získal oprávnenie: prvých päť mesiacov platí na sociálnom poistení nulu. Výnimka platí pre návrat: ak si činnosť obnovíte do 60 mesiacov od zániku predchádzajúceho oprávnenia, poistenie vzniká hneď a bez tejto prestávky.

Zdravotné poistenie sa tejto prestávky netýka: platí sa od prvého dňa, najmenej 121,92 € mesačne. A od šiesteho mesiaca sa pridá sociálne poistenie na úrovni mikroodvodu 131,34 €: nový živnostník ešte nemá daňové priznanie, z ktorého by sa dal určiť vyšší vymeriavací základ.

4. Eseročka má vlastnú podlahu: 340 € aj v strate

Minimálna daň právnickej osoby (§ 46b) sa platí bez ohľadu na výsledok hospodárenia. Ak vyjde vypočítaná daň nižšia než minimum, doplatíte rozdiel:

Pri s.r.o. v podvojnom účtovníctve sú to výnosy: tá istá veličina ako pri prahu 100 000 € vyššie.

Za zdaňovacie obdobie, v ktorom spoločnosť vznikla, sa minimálna daň neplatí (§ 46b ods. 7 písm. a). Pozor na časté zjednodušenie: „likvidácia" ani „konkurz" nie sú samostatné výnimky. Ods. 7 má taxatívny zoznam a tieto stavy do neho spadajú len úzko, cez odkaz na § 41. Zaplatený rozdiel si viete odpočítať v troch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale iba proti tej časti dane, ktorá minimum prevyšuje. Inými slovami: minimum zaplatíte vždy, len sa vám raz môže vrátiť to, čo ste zaplatili navyše.

Pri porovnaní s odvodovou podlahou živnostníka to vyzerá takto: 340 € proti 5 100 € ročne. To je tá časť, ktorá eseročku predáva.

Tie dve čísla ale nie sú porovnateľné jedna k jednej, a je poctivé to povedať. Tých 5 100 € je poistné: kupuje dôchodkové, nemocenské aj zdravotné krytie. Tých 340 € je daň a nekupuje nič. Spoločník, ktorý si berie iba podiel na zisku, navyše nie je z tohto titulu zdravotne poistený a musí si poistenie riešiť sám (§ 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.), a roky bez sociálneho poistenia sa mu do dôchodku nepočítajú. Kto to chce mať pokryté, potrebuje v eseročke odmenu alebo mzdu, a s ňou sa odvody vracajú.

5. Paušál 60 % má strop a ten strop je konkrétne číslo

Živnostník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ním bol len časť roka, si môže namiesto skutočných výdavkov uplatniť paušál 60 % z príjmov, najviac však 20 000 € ročne (§ 6 ods. 10). Tá druhá časť vety je dôležitejšia než prvá, a podmienka na jej začiatku dôležitejšia než obe: kto je platiteľom DPH celý rok, nárok na paušál nemá vôbec. K zaplateným odvodom sa to nevzťahuje: tie si odpočítate v preukázanej výške nad rámec stropu.

Šesťdesiat percent dosiahne 20 000 € pri príjme 33 333,33 €. Od tohto čísla paušál prestáva rásť, hoci príjmy rastú ďalej:

Posledné dva riadky navyše predpokladajú neplatiteľa DPH: pri takomto príjme je to skôr výnimka než pravidlo, keďže registračný prah je 50 000 € (sekcia 8).

Toto je prvý reálny bod zlomu, a nastáva oveľa skôr, než sa väčšina ľudí na eseročku vôbec začne pýtať. Nad 33 333,33 € príjmu má zmysel spočítať skutočné výdavky, aj keby ste právnu formu nemenili. Ak vám skutočné výdavky bez zaplatených odvodov vychádzajú nad 20 000 €, paušál vás už len stojí peniaze: odvody si totiž odpočítate tak či tak a pri paušále dokonca nad rámec stropu.

Eseročka paušál nemá vôbec: vedie podvojné účtovníctvo a uplatňuje skutočné náklady bez stropu. To slovo nie je kozmetika: v podvojnom účtovníctve rozhoduje vznik nákladu, nie to, či ste už zaplatili. Presne preto sa výnosy eseročky a príjmy živnostníka v tom istom roku líšia: živnostník zdaňuje, čo mu pritieklo, eseročka to, čo vyfakturovala.

6. Ručenie nie je daňová položka, ale býva to hlavný dôvod

Živnostník ručí za záväzky svojho podnikania celým svojím majetkom, teda aj tým, ktorý s podnikaním nesúvisí. Spoločník eseročky ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (§ 106 Obchodného zákonníka). Po splatení vkladu jeho ručenie zaniká.

Konateľ je iná rola než spoločník a má vlastnú zodpovednosť: za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie zodpovedá osobne (§ 135a Obchodného zákonníka). Eseročka teda nie je štít proti vlastným chybám v riadení, len proti bežnému podnikateľskému riziku.

Konateľ navyše nie je krytý ani voči cudzím: ak sa veriteľ nedokáže uspokojiť z majetku spoločnosti, môže si nárok na náhradu škody uplatniť priamo voči nemu (§ 135a ods. 5).

Vstupné do tejto ochrany je základné imanie najmenej 5 000 € (§ 108 ods. 1) a vklad každého spoločníka najmenej 750 € (§ 109 ods. 1). Pred podaním návrhu na zápis treba splatiť najmenej 30 % z každého peňažného vkladu a v úhrne aspoň 2 500 €, čo je polovica zákonného minima základného imania, nie polovica toho vášho (§ 111 ods. 1).

A tu je detail, ktorý sa pri prechode zo živnosti týka takmer každého: ak spoločnosť zakladáte sami, musí byť základné imanie pred zápisom splatené v plnej výške, teda celých 5 000 € (§ 111 ods. 2). Polovica stačí len pri viacerých spoločníkoch.

Samotný zápis do obchodného registra stojí 220 € (položka 17 sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Zľava za elektronické podanie sa vo veciach obchodného registra neuplatňuje (§ 6 ods. 5 toho istého zákona): polovičná sadzba, ktorú nájdete v starších návodoch, tu neplatí.

7. Čo sa pri prechode neprenesie

Eseročka je nový právny subjekt. Nie je to premenovaná živnosť, a preto sa naň neprenáša takmer nič z toho, čo ste si vybudovali:

• Registrácia na daň z pridanej hodnoty sa spravidla neprenáša. Nová spoločnosť má vlastné identifikačné číslo pre daň a obrat jej začína od nuly. Pozor však na výnimku, ktorá je pri prechode zo živnosti bežná: ak eseročka nadobudne podnik alebo jeho časť od živnostníka, ktorý bol platiteľom, stáva sa platiteľom dňom nadobudnutia priamo zo zákona (§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.).
• Zmluvy sa musia previesť alebo uzavrieť nanovo. Odberateľ, ktorý má zmluvu s vami ako s fyzickou osobou, ju nemá so spoločnosťou.
• Daňová strata z podnikania sa neprenáša: je viazaná na daňovníka, ktorý ju dosiahol.
• Živnosť sa nemusí rušiť. Súbeh je bežný a niekedy praktický, ale znamená dve daňové priznania a dve sady povinností. A pozor: na živnostenskej nohe odvody bežia ďalej a mikroodvod aj oslobodenie sa posudzujú z jej príjmu. Súbeh teda vie zrušiť práve tú výhodu, kvôli ktorej vznikol.

Mýtus, ktorý stojí za rozbitie: daň z pridanej hodnoty sa neviaže na právnu formu. Povinnosť registrovať sa vzniká pri obrate, ktorý presiahol 50 000 € za kalendárny rok (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.), prípadne okamžite pri presiahnutí 62 500 € v prebiehajúcom kalendárnom roku (§ 4 ods. 1 písm. b), rovnako pre živnostníka aj pre eseročku. Prechodom na eseročku sa jej teda nevyhnete a založením eseročky si ju ani neprivoláte.

Táto sekcia je zoznam otázok, nie postup. Úprava základu dane pri skončení živnosti, zrušenie registrácie na DPH a ocenenie majetku prevádzaného medzi vami a vašou vlastnou spoločnosťou: to sú tri veci, ktoré si dajte prepočítať skôr, než podáte návrh na zápis.

8. Kedy sa to preklopí

Čo si z toho odniesť

Eseročka nie je daňová optimalizácia. Je to odvodová optimalizácia s ručením navrch, a stojí za to od chvíle, keď ušetrené odvody prevýšia minimálnu daň a réžiu okolo, vrátane toho, že podvojné účtovníctvo je náročnejšie než peňažný denník. Kým sa pohybujete pod desiatimi tisícami ročne, je to takmer isto zlé rozhodnutie. Medzi tým rozhoduje to, čo do tabuľky nedáte: aké máte riziko, či chcete spoločníka a či ten zisk vôbec potrebujete vyberať každý rok.

A jedna vec, ktorú tabuľka neukáže vôbec: podiel na zisku sa dá vyplatiť až po tom, ako valné zhromaždenie schváli účtovnú závierku (§ 125 ods. 1 Obchodného zákonníka), spravidla teda až v nasledujúcom roku. Časť zisku pritom v prvom ziskovom roku odíde do rezervného fondu, najmenej 5 % z čistého zisku (§ 124 ods. 1). Tých 83,70 € zo začiatku článku je marginálny výpočet, nie suma, ktorá vám príde na účet v decembri.

Posledná vec, o ktorej sa nehovorí: eseročka je jednosmerná ulica v tom zmysle, že sa nedá „zavrieť do zásuvky". Živnosť sa pozastaví za pár minút, likvidácia spoločnosti trvá mesiace a stojí peniaze. Do rozhodnutia to patrí rovnako ako sadzby.