Živnosť alebo s.r.o. 2026 a 2027: pri akom čísle sa prechod naozaj oplatí
Odpoveď na otázku „živnosť, alebo eseročka" má na Slovensku ustálený tvar: od nejakej sumy sa oplatí eseročka. Tá suma sa ale nikdy nepovie. Aj preto, že neexistuje jedna: sú štyri, každá platí pre inú vec, a tri z nich sa v roku 2026 posunuli.
Tento článok ich vymenúva aj s tým, čo pri každej z nich rozhoduje. Nezačína sa daňou, hoci sa to od neho čaká: daň je totiž tá časť porovnania, kde eseročka prehráva.
V skratke: pri tržbách 60 000 € a nákladoch 12 000 € ročne (bez DPH) vám po daniach a odvodoch ostane ako živnostníkovi 27 898 € a ako jedinému spoločníkovi a konateľovi s.r.o. s odmenou 915 € mesačne 36 301 € (čistá odmena a dividenda po 7 % zrážke, ak vyplatíte celý zisk v tom istom roku; v praxi sa dividenda vypláca až po schválení závierky, spravidla v nasledujúcom roku, a časť zisku ide do rezervného fondu). Pri tržbách 40 000 € a nákladoch 8 000 € je to naopak: živnosť 24 272 €, s.r.o. 22 909 €. Zlom vychádza pri zisku (tržby mínus náklady) okolo 35 600 € ročne, ak náklady tvoria 20 % tržieb, odmena je 915 € a účtovníctvo s.r.o. stojí 239,88 € ročne (cena v Bezúčte; s externým účtovníkom za 2 400 € ročne pri s.r.o. a 900 € pri živnosti je to okolo 38 000 €). Podľa parametrov roku 2027 s odmenou 972 € a účtovníctvom živnosti za 71,88 € ročne (Bezúčto od 1. 1. 2027 5,99 € mesačne) vychádza okolo 36 200 € (čo sa mení v roku 2027). Čísla pre váš prípad spočíta kalkulačka Živnosť alebo s.r.o.
1. Na dani je živnosť lacnejšia. 15 % proti 16,30 %
Živnostník platí zo základu dane 15 %, pokiaľ jeho zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahli 100 000 € (§ 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Eseročka platí 10 %, pokiaľ jej zdaniteľné výnosy nepresiahli tých istých 100 000 € (§ 15 písm. b). Vyzerá to ako jasná výhra o päť percentuálnych bodov, až kým si tie peniaze nechcete vybrať.
Zisk eseročky patrí eseročke, nie vám. Cesta k vám vedie cez podiel na zisku, z ktorého spoločnosť zrazí 7 % (§ 43 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 3 písm. r); osobitný základ dane pre podiely na zisku zo zahraničia upravuje § 51e a ich sadzbu § 15 písm. a) piaty bod). Sadzba sa pritom riadi rokom, za ktorý bol zisk vykázaný, nie rokom výplaty: starší zisk za rok 2024 má stále 10 % (§ 52zzz ods. 4).
| Zo 100 € zisku pred zdanením | Živnosť | S. r. o. |
|---|---|---|
| daň z príjmov | 15,00 € | 10,00 € |
| daň pri výbere zisku | 6,30 € (7 % z 90 €) | |
| zostane po dani | 85,00 € | 83,70 € |
| efektívne daňové zaťaženie | 15,00 % | 16,30 % |
Tabuľka porovnáva len daň. Živnostníkovi z tých 85 € odídu ešte odvody a eseročke môže vstúpiť do cesty minimálna daň. Obom sa venujú sekcie nižšie. Tabuľka počíta s jedným ďalším eurom zisku mimo pásma, v ktorom sa kráti nezdaniteľná časť základu dane (v roku 2026 od základu dane 26 083,13 € do 43 983,32 €). V ňom odíde živnostníkovi z ďalších 100 € základu dane 20 €, nie 15 €, takže na hranici je živnosť na dani o niečo drahšia než eseročka (20 % proti 16,30 %). Priemerná daň živnostníka z príkladu v úvode je pritom 13,2 % základu dane (4 225,66 € z 32 124 €), lebo nezdaniteľná časť základ stále znižuje.
Rozdiel je malý, ale má opačné znamienko, než sa čaká. Pri zisku 40 000 € je rozdiel sadzieb 1,3 percentuálneho bodu, teda 520 € ročne v prospech živnosti (bez odvodov a nezdaniteľnej časti). Ak teda niekto zakladá eseročku „kvôli nižšej dani", zakladá ju na nesprávnom dôvode.
Poznámka k podielom na zisku: z podielu na zisku vyplateného spoločníkovi sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Práve tu vzniká výhoda eseročky, nie v dani. Má však odvrátenú stranu: čo neplatíte, to ani nemáte poistené. A neplatí to plošne pre každú fyzickú osobu: podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní vymeriavacím základom na sociálne poistenie je (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).
2. Prah 100 000 € nie je pásmo. Jedno euro navyše zdaní celý základ
Toto je miesto, kde sa najčastejšie počíta zle. Sadzba dane z príjmov právnickej osoby nie je progresívna. Nie je to tak, že prvých 100 000 € má 10 % a zvyšok 21 %. Prah vyberá jednu sadzbu, ktorá sa uplatní na celý základ dane.
| Výnosy | Zisk (základ dane) | Sadzba | Daň |
|---|---|---|---|
| 100 000 € | 40 000 € | 10 % | 4 000 € |
| 100 001 € | 40 000 € | 21 % | 8 400 € |
Jedno euro výnosu navyše stojí 4 400 € na dani. Nad 5 000 000 € výnosov je sadzba 24 %.
Podobná pasca čaká aj na živnosti, len na inej veličine a v miernejšej podobe: 15 % platí do 100 000 € zdaniteľných príjmov, nad touto hranicou sa základ dane zdaňuje progresívne: 19 % do 43 983,32 €, 25 % do 60 349,21 €, 30 % do 75 010,32 € a 35 % nad ňou. Rozdiel oproti eseročke je podstatný: táto stupnica už pásmová je, takže 35 % zaplatíte len z časti nad 75 010,32 €, nie z celého základu. Ostrý zlom je tu len samotný prah 100 000 €, ktorý prepne rovných 15 % na stupnicu.
Ak sa teda pohybujete okolo 100 000 €, tá hranica je pre vás dôležitejšia než celá voľba právnej formy. A pozor na to, čo sa počíta: pri eseročke výnosy, pri živnosti príjmy. Sú to dve rôzne čísla a v jednom roku sa môžu líšiť o desiatky tisíc.
3. Odvody: tu sa rozhodnutie otáča
Živnostník platí odvody zo svojho podnikania. Spoločník eseročky z podielu na zisku neplatí žiadne. To je jadro rozdielu medzi tými dvoma formami, zhrnuté do jednej vety.
Rok 2026 pritom prepísal, ako sa odvody živnostníka počítajú. Platia tri režimy podľa ročného príjmu z daňového priznania:
| Ročný príjem (z daňového priznania za rok 2025) | Sociálne poistenie | Zdravotné poistenie (minimum) |
|---|---|---|
| do 2 876,90 € | 0 €: nevzniká | 121,92 € / mes. |
| do 9 144 € | 131,34 € / mes. | 121,92 € / mes. |
| nad 9 144 € | najmenej 303,11 € / mes. | 121,92 € / mes. |
Prvý riadok je novinka účinná od 1. júla 2026 (zákon č. 122/2026 Z. z., § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.): pri príjme do 10,5-násobku životného minima povinné nemocenské ani dôchodkové poistenie nevzniká vôbec. Za rok 2025 je tou hranicou 2 876,90 €.
Druhý riadok je takzvaný mikroodvod. Obe pásma určuje § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.: osobitný vymeriavací základ 396,24 € mesačne je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (písmeno b), a štandardný režim počítaný z daňového priznania nastupuje, až keď je príjem vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (písmeno a). Rozhodujúci je pritom všeobecný vymeriavací základ za rok, ktorý o dva roky predchádza roku, od ktorého sa nový vymeriavací základ použije. Pre rok 2026 je to teda rok 2024, nie rok príjmu. Všeobecný vymeriavací základ je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy (§ 11 ods. 1 toho istého zákona), takže polovica z neho je to isté číslo ako šesťnásobok mesačnej mzdy: priemerná mesačná mzda za rok 2024 bola 1 524 €, hranicou je teda 9 144 €.
Tretí riadok je podlaha, na ktorú sa treba pozerať najviac: minimálne sociálne odvody 303,11 € a zdravotné 121,92 € dávajú spolu 425,03 € mesačne, teda 5 100,36 € ročne. Platí pri príjme z daňového priznania nad 9 144 €; pri nižšom príjme je odvod nižší, ako ukazujú prvé dva riadky. Vymeriavací základ sa počíta z daňového priznania, takže odvody vždy dobiehajú rok pozadu.
Prvé dva riadky spúšťa príjem. Výška odvodu v treťom riadku sa však odvíja od základu dane, nie od príjmu: dvaja živnostníci s rovnakým príjmom a rôznymi výdavkami zaplatia rôzne.
Nový živnostník má šesť mesiacov bez sociálnych odvodov: zdravotné platí hneď
Vznik povinného sociálneho poistenia už nie je viazaný na výšku príjmu. Novému živnostníkovi vzniká až od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom získal oprávnenie: mesiac vzniku a nasledujúcich päť kalendárnych mesiacov, teda šesť, platí na sociálnom poistení nulu (pri vzniku v januári sa platí od júla). Výnimka platí pre návrat: ak si činnosť obnovíte do 60 mesiacov od zániku predchádzajúceho oprávnenia, poistenie vzniká hneď a bez tejto prestávky.
Zdravotné poistenie sa tejto prestávky netýka: platí sa od prvého dňa, najmenej 121,92 € mesačne. A od siedmeho mesiaca (pri vzniku v januári od júla) sa pridá sociálne poistenie na úrovni mikroodvodu 131,34 €: nový živnostník ešte nemá daňové priznanie, z ktorého by sa dal určiť vyšší vymeriavací základ.
4. Eseročka má vlastnú podlahu: 340 € aj v strate
Minimálna daň právnickej osoby (§ 46b) sa platí bez ohľadu na výsledok hospodárenia. Ak vyjde vypočítaná daň nižšia než minimum, doplatíte rozdiel:
| Zdaniteľné príjmy (výnosy) | Minimálna daň |
|---|---|
| do 50 000 € | 340 € |
| do 250 000 € | 960 € |
| do 500 000 € | 1 920 € |
| do 5 000 000 € | 3 840 € |
| nad 5 000 000 € | 11 520 € |
Pri s.r.o. v podvojnom účtovníctve sú to výnosy: tá istá veličina ako pri prahu 100 000 € vyššie.
Za zdaňovacie obdobie, v ktorom spoločnosť vznikla, sa minimálna daň neplatí (§ 46b ods. 7 písm. a). Pozor na časté zjednodušenie: „likvidácia" ani „konkurz" nie sú samostatné výnimky. Ods. 7 má taxatívny zoznam a tieto stavy do neho spadajú len úzko, cez odkaz na § 41. Zaplatený rozdiel si viete odpočítať v troch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale iba proti tej časti dane, ktorá minimum prevyšuje. Inými slovami: minimum zaplatíte vždy, len sa vám raz môže vrátiť to, čo ste zaplatili navyše.
Pri porovnaní s odvodovou podlahou živnostníka to vyzerá takto: 340 € proti 5 100 € ročne. To je tá časť, ktorá eseročku predáva.
Tie dve čísla ale nie sú porovnateľné jedna k jednej, a je poctivé to povedať. Tých 5 100 € je poistné: kupuje dôchodkové, nemocenské aj zdravotné krytie. Tých 340 € je daň a nekupuje nič. Spoločník, ktorý si berie iba podiel na zisku, navyše nie je z tohto titulu zdravotne poistený a musí si poistenie riešiť sám (§ 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.), a roky bez sociálneho poistenia sa mu do dôchodku nepočítajú. Kto to chce mať pokryté, potrebuje v eseročke odmenu alebo mzdu, a s ňou sa odvody vracajú.
5. Paušál 60 % má strop a ten strop je konkrétne číslo
Živnostník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ním bol len časť roka, si môže namiesto skutočných výdavkov uplatniť paušál 60 % z príjmov, najviac však 20 000 € ročne (§ 6 ods. 10). Tá druhá časť vety je dôležitejšia než prvá, a podmienka na jej začiatku dôležitejšia než obe: kto je platiteľom DPH celý rok, nárok na paušál nemá vôbec. K zaplateným odvodom sa to nevzťahuje: tie si odpočítate v preukázanej výške nad rámec stropu.
Šesťdesiat percent dosiahne 20 000 € pri príjme 33 333,33 €. Od tohto čísla paušál prestáva rásť, hoci príjmy rastú ďalej:
| Príjem za rok | Paušálny výdavok | Podiel z príjmu |
|---|---|---|
| 20 000 € | 12 000 € | 60 % |
| 33 333,33 € | 20 000 € | 60 % |
| 60 000 € | 20 000 € | 33 % |
| 100 000 € | 20 000 € | 20 % |
Posledné dva riadky navyše predpokladajú neplatiteľa DPH: pri takomto príjme je to skôr výnimka než pravidlo, keďže registračný prah je 50 000 € (sekcia 8). Lehotu na žiadosť o registráciu a príklad s dátumami nájdete v článku o registrácii na DPH.
Toto je prvý reálny bod zlomu, a nastáva oveľa skôr, než sa väčšina ľudí na eseročku vôbec začne pýtať. Nad 33 333,33 € príjmu má zmysel spočítať skutočné výdavky, aj keby ste právnu formu nemenili. Ak vám skutočné výdavky bez zaplatených odvodov vychádzajú nad 20 000 €, paušál vás už len stojí peniaze: odvody si totiž odpočítate tak či tak a pri paušále dokonca nad rámec stropu.
Eseročka paušál nemá vôbec: vedie podvojné účtovníctvo a uplatňuje skutočné náklady bez stropu. To slovo nie je kozmetika: v podvojnom účtovníctve rozhoduje vznik nákladu, nie to, či ste už zaplatili. Presne preto sa výnosy eseročky a príjmy živnostníka v tom istom roku líšia: živnostník zdaňuje, čo mu pritieklo, eseročka to, čo vyfakturovala.
6. Ručenie nie je daňová položka, ale býva to hlavný dôvod
Živnostník ručí za záväzky svojho podnikania celým svojím majetkom, teda aj tým, ktorý s podnikaním nesúvisí. Spoločník eseročky ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (§ 106 Obchodného zákonníka). Po splatení vkladu jeho ručenie zaniká.
Konateľ je iná rola než spoločník a má vlastnú zodpovednosť: za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie zodpovedá osobne (§ 135a Obchodného zákonníka). Eseročka teda nie je štít proti vlastným chybám v riadení, len proti bežnému podnikateľskému riziku.
Konateľ navyše nie je krytý ani voči cudzím: ak sa veriteľ nedokáže uspokojiť z majetku spoločnosti, môže si nárok na náhradu škody uplatniť priamo voči nemu (§ 135a ods. 5).
Vstupné do tejto ochrany je základné imanie najmenej 5 000 € (§ 108 ods. 1) a vklad každého spoločníka najmenej 750 € (§ 109 ods. 1). Pred podaním návrhu na zápis treba splatiť najmenej 30 % z každého peňažného vkladu a v úhrne aspoň 2 500 €, čo je polovica zákonného minima základného imania, nie polovica toho vášho (§ 111 ods. 1).
A tu je detail, ktorý sa pri prechode zo živnosti týka takmer každého: ak spoločnosť zakladáte sami, musí byť základné imanie pred zápisom splatené v plnej výške, teda celých 5 000 € (§ 111 ods. 2). Polovica stačí len pri viacerých spoločníkoch.
Samotný zápis do obchodného registra stojí 220 €. Od 17. augusta 2026 prvozápis spravidla vykonáva registrátor, teda notár (§ 2 písm. n) a § 42 ods. 2 zákona č. 29/2026 Z. z.), a tých 220 € je jeho odmena (položka N bod 2 vyhlášky č. 31/1993 Z. z.). Notár, ktorý je platiteľom DPH, k nej pripočíta daň (§ 23b tej istej vyhlášky), takže konečná suma môže byť vyššia. Ak registráciu robí súd, napríklad pri podaní cez jednotné kontaktné miesto (§ 42 ods. 2 písm. c)), platí sa rovnaká suma ako súdny poplatok (položka 17 písm. a) bod 2 sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Zľava za elektronické podanie sa pri súdnom poplatku vo veciach obchodného registra neuplatňuje (§ 6 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb.): polovičná sadzba, ktorú nájdete v starších návodoch, tu neplatí.
K zápisu pribudne zakladateľská listina, ktorá je notárskou zápisnicou (odmena notára najmenej 50 €, položka A bod 1 vyhlášky č. 31/1993 Z. z.) alebo dokumentom autorizovaným advokátom (§ 57 ods. 3 Obchodného zákonníka). Ak sú splnené podmienky podľa § 110a ods. 2 Obchodného zákonníka (napríklad len vybrané voľné živnosti a výlučne peňažné vklady), možno spoločnosť založiť aj zjednodušene elektronickým formulárom (§ 57 ods. 4). Celý postup aj s poplatkami je v pláne prechodu v kalkulačke nižšie.
7. Čo sa pri prechode neprenesie
Eseročka je nový právny subjekt. Nie je to premenovaná živnosť, a preto sa naň neprenáša takmer nič z toho, čo ste si vybudovali:
- Registrácia na daň z pridanej hodnoty sa spravidla neprenáša. Nová spoločnosť má vlastné identifikačné číslo pre daň a obrat jej začína od nuly. Pozor však na výnimku, ktorá je pri prechode zo živnosti bežná: ak eseročka nadobudne podnik alebo jeho časť od živnostníka, ktorý bol platiteľom, stáva sa platiteľom dňom nadobudnutia priamo zo zákona (§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.).
- Zmluvy sa musia previesť alebo uzavrieť nanovo. Odberateľ, ktorý má zmluvu s vami ako s fyzickou osobou, ju nemá so spoločnosťou.
- Daňová strata z podnikania sa neprenáša: je viazaná na daňovníka, ktorý ju dosiahol.
- Živnosť sa nemusí rušiť. Súbeh je bežný a niekedy praktický, ale znamená dve daňové priznania a dve sady povinností. A pozor: na živnostenskej nohe odvody bežia ďalej a mikroodvod aj oslobodenie sa posudzujú z jej príjmu. Súbeh teda vie zrušiť práve tú výhodu, kvôli ktorej vznikol.
Mýtus, ktorý stojí za rozbitie: daň z pridanej hodnoty sa neviaže na právnu formu. Povinnosť registrovať sa vzniká pri obrate, ktorý presiahol 50 000 € za kalendárny rok (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.), prípadne okamžite pri presiahnutí 62 500 € v prebiehajúcom kalendárnom roku (§ 4 ods. 1 písm. b), rovnako pre živnostníka aj pre eseročku. Prechodom na eseročku sa jej teda nevyhnete a založením eseročky si ju ani neprivoláte.
Táto sekcia je zoznam otázok, nie postup. Úprava základu dane pri skončení živnosti, zrušenie registrácie na DPH a ocenenie majetku prevádzaného medzi vami a vašou vlastnou spoločnosťou: to sú tri veci, ktoré si dajte prepočítať skôr, než podáte návrh na zápis.
Eseročka nesie aj povinnosť, ktorú živnosť nemá: identifikovať konečného užívateľa výhod a zapísať ho do obchodného registra. Čo presne to obnáša, rozoberá článok Konečný užívateľ výhod s.r.o.
8. Kedy sa to preklopí
| Situácia | Čo z toho vyplýva |
|---|---|
| Príjem do 2 876,90 € ročne | Živnosť, a od júla 2026 bez sociálnych odvodov. Zdravotné 121,92 € mesačne platíte ďalej. Eseročka by tu navyše platila 340 € minimálnej dane za nič. |
| Príjem do 9 144 € ročne | Živnosť s mikroodvodom. Odvodová podlaha je nižšia než réžia eseročky. |
| Príjem 9 144–33 333,33 € ročne | Živnosť s paušálom, pokiaľ nie ste platiteľom DPH. Bod, kde treba začať sledovať skutočné výdavky, ale nie meniť formu. |
| Príjem nad 33 333,33 € ročne | Prepočítajte skutočné výdavky. Ak sú bez odvodov vyššie než 20 000 €, paušál vás brzdí, a to platí ešte na živnosti. |
| Zisk stabilne taký, že ušetrené odvody prevýšia réžiu | Eseročka začína vyhrávať. Nie na dani, ale na odvodoch, a rozdiel rastie s každým ďalším eurom zisku. Presný bod závisí od vašich výdavkov a od odmeny konateľa. Pri nákladoch 20 % tržieb a odmene 915 € mesačne vychádza okolo zisku 35 600 € ročne, pre váš prípad ho spočíta kalkulačka. |
| Riziko voči zákazníkom alebo dodávateľom | Eseročka bez ohľadu na sumu. Ručenie celým majetkom nemá cenu, ktorú by vyvážila daň. |
| Výnosy blízko 100 000 € | Sledujte prah skôr než formu. Jedno euro navyše zdvihne sadzbu z 10 % na 21 % na celom základe. |
9. Čo sa mení v roku 2027
Právnu formu si nevyberáte na jeden rok, preto sa oplatí vedieť, čo prinesie január 2027. Nižšie sú zmeny, ktoré už stoja v zákonoch a v oznámeniach a stačí ich spočítať. Čo zatiaľ nikto nevyhlásil, za hotové nevydávame.
Odvody živnostníka: podlaha stúpne na 451,81 € mesačne
Minimálne odvody sa viažu na priemernú mzdu spred dvoch rokov. Tá za rok 2025 je známa: 1 620 € mesačne. Odvodová podlaha živnostníka preto stúpne zo 425,03 € na 451,81 € mesačne, teda z 5 100,36 € na 5 421,72 € ročne. Rozdiel je 321,36 € za rok. Sadzby ostávajú: 33,15 % na sociálne a 16 % na zdravotné poistenie. Zdravotné poistenie 16 % platí podľa zákona do 31. decembra 2027, o rokoch po ňom nič netvrdíme.
| Odvody živnostníka | Rok 2026 | Rok 2027 |
|---|---|---|
| minimálne sociálne poistenie | 303,11 € | 322,21 € |
| minimálne zdravotné poistenie | 121,92 € | 129,60 € |
| spolu mesačne | 425,03 € | 451,81 € |
| mikroodvod na sociálne poistenie | 131,34 € | 139,61 € |
| hranice príjmu (posúdenie od 1. júla) | 2 876,90 € a 9 144 € | 2 983,37 € a 9 720 € |
Nové hranice príjmu pre mikroodvod a oslobodenie platia od 1. júla 2027 (pri predĺženej lehote na daňové priznanie od 1. októbra) a Sociálna poisťovňa ich posúdi podľa príjmu z podnikania za rok 2026. Kto sa pohybuje blízko 9 720 €, má do konca roka čo sledovať. Tabuľku súm na rok 2027 Sociálna poisťovňa zatiaľ nevydala, uvedené sumy sme preto vypočítali zo znenia zákonov k 20. októbru 2026. Podrobný rozpis nájdete v článku o odvodoch živnostníka 2027.
Daň: nezdaniteľná časť základu dane stúpne
Životné minimum stúpa od 1. júla 2026 na 295,22 €, no do daní sa premietne až v roku 2027, lebo sa berie jeho stav k 1. januáru. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka tak stúpne zo 5 966,73 € na 6 199,62 €. Plná sa uplatní do základu dane 27 101,20 € (v roku 2026 do 26 083,13 €), potom sa kráti a od 45 700,06 € (dnes od 43 983,32 €) je nulová. Pri základe dane približne 32 100 € z príkladu v úvode je to približne 4 525 € namiesto približne 3 953 €, teda o 572 € viac, a daň je nižšia o 86 €. Pásma 19 % a 25 % sa živnostníka s príjmami do 100 000 € netýkajú, jeho sadzba ostáva 15 %. Rozbor je v článku o životnom minime a daniach 2027.
Minimálna mzda 972 € a odmena konateľa
Minimálna mzda na rok 2027 je 972 € mesačne (z 915 €). Kalkulačka predvolene počíta odmenu konateľa na úrovni minimálnej mzdy, pri 972 € sú odvody z nej vyššie než pri 915 €. Podrobnosti sú v článku o minimálnej mzde 2027.
Čo to znamená pre rozhodnutie
Živnostníkovi stúpne odvodová podlaha a eseročke odvody z odmeny konateľa. Pri zisku 48 000 € však živnostník platí odvody zo skutočného príjmu, nie z podlahy, a vyššia nezdaniteľná časť základu dane mu výsledok zlepší o 86 €. Orientačný prepočet modelom kalkulačky s parametrami roku 2027 , odmenou konateľa 972 € a účtovníctvom živnosti za 71,88 € ročne (Bezúčto stojí pre živnostníka od 1. 1. 2027 5,99 € mesačne) vychádza takto: pri tržbách 60 000 € a nákladoch 12 000 € ostane živnostníkovi 27 946 € (v roku 2026 27 898 €; vyššia nezdaniteľná časť ho zlepší o 86 €, účtovníctvo zhorší o 38,50 €) a s.r.o. 36 046 € (36 301 €). Zlom sa posunie z okolo 35 600 € na okolo 36 200 € zisku ročne, takže eseročka sa začne oplácať o niečo neskôr. Tržby a náklady sú rovnaké ako v úvode, mení sa odmena: pokles s.r.o. o 255 € a posun zlomu nahor spôsobuje odmena zvýšená na 972 €. Pri odmene 915 € by s.r.o. v roku 2027 vyšlo 36 346 € a zlom by bol okolo 35 400 €, teda o 200 € nižšie než v roku 2026, lebo živnostník už platí za účtovníctvo. Kalkulačka zatiaľ počíta s parametrami roku 2026.
Právny základ: § 138 ods. 8 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 13 ods. 10 a § 16 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z.; § 11 ods. 2 a § 15 zákona č. 595/2003 Z. z.; § 9 zákona č. 663/2007 Z. z. a oznámenie MPSVR SR č. 232/2026 Z. z.; opatrenie MPSVR SR č. 155/2026 Z. z.
Časté otázky o živnosti a s.r.o.
Čo je na dani lacnejšie, živnosť alebo s.r.o.?
Živnosť. Živnostník platí 15 % zo základu dane, kým jeho zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100 000 €. Eseročka platí 10 % do výnosov 100 000 €, no z vyplateného podielu na zisku sa zráža ešte 7 %. Zo 100 € zisku tak živnostníkovi zostane 85,00 € a spoločníkovi eseročky 83,70 €. Výnimkou je pásmo, v ktorom sa kráti nezdaniteľná časť základu dane (v roku 2026 základ dane od 26 083,13 € do 43 983,32 €): tam živnostníkovi z ďalších 100 € základu dane zostane po dani 80 €, teda menej než 83,70 € spoločníkovi eseročky. Eseročka vyhráva až na odvodoch.
Pri akom zisku sa oplatí s.r.o.?
Pri nákladoch 20 % tržieb, odmene konateľa 915 € mesačne a účtovníctve s.r.o. za 239,88 € ročne (cena v Bezúčte) vychádza zlom okolo zisku 35 600 € ročne (tržby mínus náklady, rok 2026). S externým účtovníkom za 2 400 € ročne pri s.r.o. a 900 € pri živnosti je to okolo 38 000 €. Pri nákladoch 5 % tržieb je zlom okolo 46 000 €, pri 40 % okolo 24 100 €. Orientačný prepočet s parametrami roku 2027, odmenou 972 € a účtovníctvom živnosti za 71,88 € ročne ho posúva na okolo 36 200 €. Presné číslo závisí od vašich nákladov a odmeny, pre váš prípad ho spočíta kalkulačka.
Koľko najmenej platí živnostník na odvodoch v roku 2026 a 2027?
Pri príjme nad 9 144 € ročne v roku 2026 najmenej 425,03 € mesačne, z toho 303,11 € sociálne a 121,92 € zdravotné poistenie, spolu 5 100,36 € ročne. Od januára 2027 najmenej 451,81 € mesačne (322,21 € a 129,60 €), spolu 5 421,72 € ročne. Pri príjme od 2 876,90 € do 9 144 € platí sociálne poistenie len mikroodvod 131,34 € mesačne (v roku 2027 139,61 €) a pri príjme do 2 876,90 € sa nemocenské ani dôchodkové poistenie neplatí vôbec.
Platí s.r.o. daň aj vtedy, keď je v strate?
Áno, minimálnu daň. Pri zdaniteľných príjmoch do 50 000 € je to 340 €, do 250 000 € je to 960 €. Neplatí sa za zdaňovacie obdobie, v ktorom spoločnosť vznikla. Zaplatený rozdiel si viete odpočítať v troch nasledujúcich obdobiach, ale iba proti tej časti dane, ktorá minimum prevyšuje.
Do akej sumy platí pre živnostníka paušál 60 %?
Paušál je 60 % z príjmov, najviac 20 000 € ročne, a nárok naň nemá ten, kto je platiteľom DPH celý rok. Neplatiteľ ho má a platiteľ len časť roka tiež. Strop sa dosiahne pri príjme 33 333,33 €. Od tohto čísla paušál prestáva rásť, hoci príjmy rastú ďalej.
Čo sa pri porovnaní živnosti a s.r.o. mení v roku 2027?
Odvodová podlaha živnostníka stúpne na 451,81 € mesačne a minimálna mzda na 972 €. Nezdaniteľná časť základu dane stúpne na 6 199,62 € a nulová bude až od základu dane 45 700,06 € (v roku 2026 od 43 983,32 €). Hranice príjmu pre mikroodvod a oslobodenie sa od 1. júla 2027 posúdia z príjmu za rok 2026 a budú 2 983,37 € a 9 720 €.
Čo si z toho odniesť
Eseročka nie je daňová optimalizácia. Je to odvodová optimalizácia s ručením navrch, a stojí za to od chvíle, keď ušetrené odvody prevýšia minimálnu daň a réžiu okolo, vrátane toho, že podvojné účtovníctvo je náročnejšie než peňažný denník. Kým sa pohybujete pod desiatimi tisícami ročne, je to takmer isto zlé rozhodnutie. Medzi tým rozhoduje to, čo do tabuľky nedáte: aké máte riziko, či chcete spoločníka a či ten zisk vôbec potrebujete vyberať každý rok.
A jedna vec, ktorú tabuľka neukáže vôbec: podiel na zisku sa dá vyplatiť až po tom, ako valné zhromaždenie schváli účtovnú závierku (§ 125 ods. 1 Obchodného zákonníka), spravidla teda až v nasledujúcom roku. Časť zisku pritom v prvom ziskovom roku odíde do rezervného fondu, najmenej 5 % z čistého zisku (§ 124 ods. 1). Tých 83,70 € z prvej kapitoly je marginálny výpočet, nie suma, ktorá vám príde na účet v decembri.
Druhá vec, ktorú ani tabuľka, ani kalkulačka nezapočítava: finančná transakčná daň. Platí ju len právnická osoba, teda s.r.o., a to 0,4 % zo sumy odpísanej z firemného účtu, najviac 40 € za platbu. Živnostník (fyzická osoba) ju neplatí. Vyňaté sú platby daní, odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a DPH, ale platba dodávateľovi, výplata mzdy ani dividendy medzi výnimkami nie sú (zákon č. 279/2024 Z. z.). Pri príklade z úvodu ide podľa nášho hrubého odhadu približne o 120 € ročne (mesačné výplaty odmeny asi 35 €, dividenda najviac 40 € za jednu platbu a 0,4 % z platieb dodávateľom asi 48 €), o toľko je výsledok s.r.o. v tabuľkách priaznivejší, než býva v praxi.
Posledná vec, o ktorej sa nehovorí: eseročka je jednosmerná ulica v tom zmysle, že sa nedá „zavrieť do zásuvky". Živnosť sa pozastaví za pár minút, likvidácia spoločnosti trvá mesiace a stojí peniaze. Do rozhodnutia to patrí rovnako ako sadzby.
Čísla pre váš prípad spočíta kalkulačka Živnosť alebo s.r.o.: zadáte tržby a náklady a uvidíte čistý príjem pri oboch formách, hranicu zisku, od ktorej sa s.r.o. oplatí, aj plán prechodu. Výpočet sa dá poslať odkazom alebo vytlačiť, e-mail nepotrebuje.
Primárne zdroje: zákony č. 595/2003 Z. z., č. 461/2003 Z. z., č. 580/2004 Z. z., č. 222/2004 Z. z., č. 279/2024 Z. z., Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb., č. 71/1992 Zb. a č. 122/2026 Z. z., oznámenie č. 232/2026 Z. z. o minimálnej mzde a opatrenie č. 155/2026 Z. z. o životnom minime, v znení k 20. októbru 2026 podľa Slov-Lexu.
Účtovníctvo, ktoré s vami prejde aj na eseročku
V Bezúčte vediete živnostníkov v peňažnom denníku a eseročky v podvojnom účtovníctve. Prechod tak neznamená, že sa učíte nový program uprostred roka.
Vyskúšajte Bezúčto zadarmo →Overte si to piatimi otázkami
Päť otázok z tohto článku. Vyhodnotenie dostanete hneď po kliknutí.
1. Eseročka je dlhodobo zisková a rezervný fond má už naplnený. Koľko jej spoločníkovi zostane z každých ďalších 100 € zisku pred zdanením, po dani z príjmov aj po dani z podielu na zisku?
B. Sadzby sa nespočítavajú, uplatňujú sa za sebou. Zo 100 € odíde 10 € dane z príjmov právnickej osoby (§ 15 písm. b) a zvyšných 90 € je základ pre 7 % zrážku z podielu na zisku (§ 43 ods. 1 písm. a), teda 6,30 €. Efektívne zaťaženie je 16,30 %, čo je viac než 15 % na živnosti. V prvom ziskovom roku býva rozdeliteľná suma nižšia: najmenej 5 % čistého zisku ide do rezervného fondu, ak ste ho nevytvorili už pri založení (§ 124 ods. 1 Obchodného zákonníka).
2. Eseročka mala výnosy 100 001 € a základ dane 40 000 €. Akú daň zaplatí?
C. Sadzba dane z príjmov právnickej osoby nie je pásmová. Prah 100 000 € (§ 15 písm. b) iba vyberá sadzbu, ktorá sa potom uplatní na celý základ dane. Jedno euro výnosu navyše preto v tomto príklade stojí 4 400 €.
3. Živnostník, ktorý nie je platiteľom DPH, mal za rok príjem 40 000 €. Aký paušálny výdavok si môže uplatniť?
A. Paušál je 60 % z príjmov, najviac 20 000 € ročne (§ 6 ods. 10). Strop sa dosiahne pri príjme 33 333,33 € a od tej sumy už paušál nerastie: pri 40 000 € príjmu je to teda 20 000 €, čo je efektívne 50 %, nie 60 %. Nárok na paušál nad touto sumou nezaniká, len prestáva byť výhodný. Zadanie nie náhodou hovorí „nie je platiteľom DPH": to je samostatná podmienka § 6 ods. 10 a kto je platiteľom celý rok, nárok na paušál nemá vôbec. Vtedy by správna odpoveď bola C.
4. Eseročka bola v druhom roku svojej existencie v strate a mala zdaniteľné príjmy 30 000 €. Koľko zaplatí na dani z príjmov?
B. Minimálna daň (§ 46b) sa platí aj v strate a jej výška závisí od zdaniteľných príjmov: do 50 000 € je to 340 €. Suma 960 € patrí až pásmu do 250 000 €. Neplatí sa napríklad za zdaňovacie obdobie, v ktorom spoločnosť vznikla (§ 46b ods. 7 písm. a), a druhý rok už tým obdobím nie je. Ods. 7 má aj ďalšie výnimky, na bežnú s.r.o. sa však nevzťahujú.
5. Živnostník prekročí obrat 50 000 € za kalendárny rok. Pomôže mu, ak medzitým založí eseročku?
C. Registračný prah 50 000 € za kalendárny rok (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.) sa viaže na zdaniteľnú osobu, nie na právnu formu: platí pre živnostníka aj pre eseročku. Suma 62 500 € nie je iný prah pre iný typ subjektu, ale hranica, pri ktorej sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom okamžite v prebiehajúcom kalendárnom roku (§ 4 ods. 1 písm. b). Obrat dosiahnutý na živnosti sa novej spoločnosti neprenáša, ale ani nezmizne. A pozor na obrátený úmysel: cielené rozdelenie tej istej činnosti medzi živnosť a vlastnú eseročku, aby prah nedosiahla ani jedna, posudzuje správca dane ako zneužitie práva.