Prah 10 000 €: kedy váš e-shop prestane fakturovať slovenskú DPH

Slovenský e-shop predáva bežnému spotrebiteľovi do Česka, Rakúska a Maďarska. Prvý rok fakturuje slovenskú DPH a všetko je jednoduché. Potom sa niekde na ceste prekročí hranica, o ktorej majiteľ často ani nevie, a od tej chvíle mu na doklad patrí daň cudzieho štátu.

Tá hranica je 10 000 € za rok a v praxi sa okolo nej robia tri chyby. Všetky tri sú čitateľné z jedného paragrafu.

Pre koho je tento článok. Pre slovenského predajcu, ktorý posiela tovar alebo digitálne služby spotrebiteľom v iných štátoch EÚ. Platí aj pre neplatiteľa DPH: § 16a nerozlišuje platiteľa a neplatiteľa, viaže sa na dodávateľa, a § 68b ods. 2 počíta s tým, že daňový úrad pridelí identifikačné číslo pre daň aj tomu, kto ho v tuzemsku ešte nemá. Predaj firme s platným identifikačným číslom pre DPH je iný režim a tento článok ho nerieši.

Chyba č. 1: prah nie je na každú krajinu zvlášť

Tu sa chybuje najčastejšie a stojí to najviac. § 16a ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. hovorí o „celkovej hodnote dodaní" bez dane, teda o jednom spoločnom prahu za celú Úniu, nie o hodnote na každý členský štát zvlášť.

Ani jedna krajina samostatne nie je blízko desiatich tisíc. Prah je aj tak prekročený, lebo sa počíta súčet.

Chyba č. 2: testujú sa dva roky, nie jeden

Výnimka „ostávam na slovenskej dani" platí len vtedy, keď sú splnené obe podmienky naraz. Znenie § 16a ods. 1 písm. c) je v tomto doslovné: hodnota dodaní nesmie presiahnuť 10 000 € v prebiehajúcom kalendárnom roku a súčasne nesmela presiahnuť 10 000 € v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Dôsledok, ktorý prekvapí: e-shop, ktorý prekročil prah v roku 2026, nezačína rok 2027 s čistým štítom. Prekročenie v minulom roku zatvára výnimku aj pre tento rok, takže hneď prvá januárová objednávka do Rakúska ide s rakúskou daňou.

Tá istá podmienka platí aj pri ceste späť. Kto prah prekročil v roku 2026, vráti sa k slovenskej dani najskôr k 1. januáru 2028, a len ak v roku 2027 ostal pod 10 000 €. Test sa každý rok pozerá na rok predchádzajúci aj na prebiehajúci, takže návrat príde až po celom roku pod prahom, nie v priebehu roka.

Chyba č. 3: sadzba sa mení už na tej objednávke, ktorou sa prah prekročí

Nečaká sa na nový mesiac ani na nový rok. § 16a ods. 2 to hovorí priamo: dodaním, ktorým sa limit prekročí, sa miesto dodania mení na krajinu spotreby.

Prakticky: ak ste na 9 800 € a príde objednávka za 400 €, tá objednávka už patrí do krajiny zákazníka. Na doklade má byť jeho daň, nie slovenských 23 %. E-shop, ktorý sa tento jeden doklad rozhodne „dorovnať až od budúceho mesiaca", vydal doklad so zlou daňou a bude ho opravovať.

Rozpoznajte to vopred, nie dodatočne. Prah sa nekontroluje raz za rok pri závierke, ale pri každej objednávke, lebo o zmene rozhoduje jedna jediná z nich. To je úloha pre softvér.

Čo je OSS a prečo sa oplatí

Keď je prah prekročený, e-shop dlhuje daň cudziemu štátu. Bez osobitnej úpravy by sa musel registrovať k DPH v každej krajine, do ktorej predáva, a podávať v nej priznania v jej jazyku a v jej lehotách.

Osobitná úprava jedného kontaktného miesta, známa ako OSS, to nahrádza jedným podaním. Slovenský predajca používa takzvanú úniovú schému podľa § 68b zákona č. 222/2004 Z. z.: registruje sa u slovenskej Finančnej správy, tej podáva jedno štvrťročné priznanie za všetky štáty naraz a jej platí jednou úhradou. Finančná správa potom daň rozpošle tam, kam patrí.

Slovenský e-shop, ktorý predáva z tuzemského skladu, patrí do prvého riadka. Druhý a tretí sa mu týkajú len vtedy, keď dováža alebo sídli mimo Únie.

Lehoty, ktoré treba mať v kalendári

OSS priznanie je štvrťročné a podáva sa do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení štvrťroka. Lehotu určuje § 68b ods. 12, splatnosť dane § 68b ods. 18.

Ak už v OSS ste, najbližšia lehota je 31. októbra 2026 za tretí štvrťrok. Priznanie sa podáva aj vtedy, keď za štvrťrok nebol žiadny cezhraničný predaj.

Lehota pri OSS sa cez víkend neposúva. Pri tuzemskom priznaní DPH platí, že keď koniec lehoty pripadne na sobotu alebo nedeľu, posledným dňom je najbližší pracovný deň. § 68b ods. 12 posledná veta a § 68b ods. 18 hovoria pri OSS presný opak: posledným dňom lehoty ostáva tento deň. Týka sa to hneď dvoch najbližších termínov, 31. október 2026 je sobota a 31. január 2027 nedeľa. V oboch prípadoch treba podať aj zaplatiť v ten deň, nie v pondelok.

Dá sa vstúpiť dobrovoľne aj pod prahom

Áno, a niekedy to dáva zmysel. § 16a ods. 3 umožňuje rozhodnúť sa pre miesto dodania v krajine spotreby aj vtedy, keď je e-shop pod limitom. Typický dôvod je cena: v krajine s nižšou sadzbou než slovenských 23 % je konečná cena pre zákazníka nižšia bez toho, aby predajca znížil svoju maržu.

Háčik je v záväznosti. To isté ustanovenie hovorí, že rozhodnutie sa uplatňuje najmenej dva kalendárne roky. Nedá sa vypnúť po prvej faktúre.

Druhý háčik je v rozsahu. § 68b ods. 6 hovorí, že kto úniovú schému používa, je povinný uplatňovať ju na všetky tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b). Nedá sa teda zvoliť len pre niektoré krajiny alebo len pre časť sortimentu, a § 68b ods. 4 k tomu dopĺňa, že sa na tú istú schému nemožno identifikovať v inom členskom štáte. Preto sa to oplatí prepočítať na celý sortiment, nie na jeden produkt.

Sadzby cudzích krajín tu zámerne nevypisujeme. Mení ich cudzí zákonodarca a číslo v texte blogu zostarne skôr, než si ho prečítate. Držte sa aktuálnej tabuľky sadzieb v účtovnom softvéri alebo v databáze Európskej komisie; v Bezúčte je sadzba každej krajiny súčasťou konfigurácie, nie natvrdo napísaná v kóde.

Kde sa to najčastejšie pokazí v evidencii

• Doklad v režime OSS nepatrí do slovenského priznania DPH ani do kontrolného výkazu. Miesto dodania je po prekročení prahu v inom členskom štáte (§ 16a ods. 2 v spojení s § 14 ods. 2), takže tuzemská daňová povinnosť nevzniká a daň sa vykazuje v OSS priznaní. Doklad, ktorý zostane v oboch, je vykázaný dvakrát.
• Zostatok účtu 343 sa už neodsúhlasí proti priznaniu. Daň krajiny spotreby je záväzok voči správcovi dane rovnako ako slovenská DPH, ale slovenské priznanie o nej mlčí. Ak obe sedia na jednom účte, zostatok hlavnej knihy prestane súhlasiť s priznaním a chyba sa hľadá v priznaní, hoci je v účtovej osnove. Riešením je analytika, napríklad 343.100 pre tuzemskú daň a 343.900 pre OSS.
• Sklad v inej krajine ruší prah úplne. Výnimka podľa § 16a ods. 1 písm. a) platí len dodávateľovi, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň len v jednom členskom štáte, a miesto dodania sa podľa prvej vety toho istého odseku určuje tam, kde sa preprava tovaru začína. E-shop, ktorý skladuje u skladového partnera v Česku alebo v Poľsku, teda prah nemá a rieši registráciu podľa pravidiel tej krajiny.
• Jedna zásielka môže mať dve sadzby. § 68b ods. 13 písm. b) žiada výšku dane pre každú sadzbu zvlášť, a to v členení podľa členských štátov spotreby. Doklad s knihou a s bežným tovarom sa preto rozpadá na dva riadky, nie na jeden.
• Prah sa počíta z hodnoty bez dane. Pri základnej slovenskej sadzbe je suma s daňou o 23 % vyššia, pri zníženej menej. E-shop, ktorý sleduje obraty vrátane DPH, si prah ohlási neskoro.
• Predaj firme s overeným identifikačným číslom pre DPH do prahu nepatrí. Prah sa týka predaja spotrebiteľom; obchod medzi platiteľmi má vlastný režim.

Ako to rieši Bezúčto

Faktúru pre spotrebiteľa v inom štáte Únie vystavíte v Bezúčte v režime § 68b a tým sa doklad dostane do evidencie predaja na diaľku, z ktorej sa zostavuje štvrťročný prehľad. Jednu vec za vás Bezúčto dnes neurobí: predaj pod prahom ide v bežnom režime (slovenskú DPH z neho platí len platiteľ, § 69 ods. 1 ZDPH; neplatiteľ predáva bez dane) a do tejto evidencie sám nevstúpi. Kým prah neprekročíte, súčet do 10 000 € si preto treba strážiť v účtovníctve alebo u účtovníka; od prvej faktúry v režime § 68b sa prehľad dopĺňa sám.

Faktúra vystavená v režime § 68b vypadne z priznania DPH aj z kontrolného výkazu a namiesto toho vstúpi do evidencie OSS, kde sa zoskupuje podľa krajiny a podľa sadzby. Štvrťročný prehľad sa dá stiahnuť ako tabuľku CSV na prepis do portálu Finančnej správy alebo ako štruktúrované XML do archívu a pre účtovníka; samotné podanie sa robí cez portál. Sadzby členských štátov sú v konfigurácii, takže ich zmena je vecou aktualizácie, nie prepisovania faktúr.

Jedna hranica. Fakturačná časť dnes počíta s firmou, ktorá má v nastaveniach stav platiteľa DPH. Neplatiteľ, ktorý sa registroval len pre režim OSS, si doklad s cudzou daňou v Bezúčte zatiaľ nevystaví.

Samotné doklady z e-shopu sa dajú do účtovníctva dostať e-mailom: konto má vlastnú schránku na doklady, kam ich stačí preposielať. Výpis z banky sa nahráva zo súboru CSV a úhrady sa párujú proti vystaveným faktúram. Ak riešite napojenie priamo z e-shopovej platformy, napíšte na [email protected] a povieme vám, čo sa vo vašom prípade dá.

Najčastejšie otázky o prahu 10 000 € a OSS

Je prah 10 000 € na každú krajinu EÚ zvlášť?

Nie. Je to jeden spoločný prah za všetky členské štáty dokopy. § 16a ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. hovorí o celkovej hodnote dodaní bez dane, nie o hodnote na jeden štát. Predaj za 4 000 € do Česka a 7 000 € do Rakúska je spolu 11 000 eur, a teda prekročenie.

Od ktorej objednávky sa mení sadzba DPH?

Už od tej, ktorou sa prah prekročí. Podľa § 16a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. sa dodaním, ktorým sa limit prekročí, mení miesto dodania na krajinu spotreby. Nečaká sa na začiatok nasledujúceho mesiaca ani roka.

Čo je OSS a kde sa registruje slovenský e-shop?

OSS je osobitná úprava jedného kontaktného miesta. Slovenský predajca používa takzvanú úniovú schému podľa § 68b zákona č. 222/2004 Z. z.: registruje sa u slovenskej Finančnej správy a cez ňu podáva jedno štvrťročné priznanie za všetky štáty EÚ, do ktorých predával. Bez OSS by sa musel registrovať k DPH v každej krajine osobitne.

Dokedy sa podáva štvrťročné OSS priznanie?

Do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení štvrťroka (§ 68b ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z.). Prvý štvrťrok do 30. apríla, druhý do 31. júla, tretí do 31. októbra a štvrtý do 31. januára nasledujúceho roka. Pri OSS sa lehota neposúva na najbližší pracovný deň: ak pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty ostáva tento deň.

Dá sa do OSS vstúpiť dobrovoľne aj pod prahom?

Áno. § 16a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. umožňuje rozhodnúť sa pre miesto dodania v krajine spotreby aj pod limitom. Rozhodnutie je však záväzné najmenej dva kalendárne roky, takže sa z neho nedá vycúvať po prvej faktúre.