Opravná položka k pohľadávke: ako si znížiť daň z nezaplatenej faktúry (§ 20 ZDP 2026)

Zhrnutie: Ak vám odberateľ dlho neplatí faktúru, nemusíte čakať na exekúciu, aby vám zákon pomohol. § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. (ZDP) umožňuje tvoriť daňovú opravnú položku do výšky 20 % pri dobe dlhšej ako 360 dní od splatnosti, 50 % nad 720 dní a 100 % nad 1 080 dní. Výsledok: znižujete základ dane z príjmov, hoci peniaze zatiaľ neprišli. Vedľa toho platiteľom DPH patrí aj oprava DPH podľa § 25a ZDPH — dva odlišné nástroje, oba legitímne. Celý § 20 ale stojí na podvojnom účtovníctve.

Každá firma, ktorá fakturuje na odloženú splatnosť, pozná ten nepríjemný pocit: faktúra z minulého roka stále visí nezaplatená, daň z príjmov ste z nej odviedli, ale peniaze na účte neprišli. Zákon vám dáva nástroj, ako túto situáciu aspoň čiastočne napraviť ešte skôr, než sa rozhodnete pre vymáhanie. Tento článok vám vysvetlí, čo je zákonná daňová opravná položka, kedy ju môžete tvoriť a ako sa líši od priameho odpisu pohľadávky do nákladov.

Pre koho to neplatí: živnostník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo alebo si uplatňuje paušálne výdavky, opravnú položku tvoriť nemôže — a nič tým nestráca. V peňažnom denníku sa príjem uznáva až pri inkase, takže nezaplatená faktúra sa nikdy nedostala do zdaniteľných príjmov a niet čo korigovať. Podmienku „bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov" vyžaduje § 20 ods. 14 aj § 19 ods. 2 písm. h) a evidencia postavená na inkase ju nesplní nikdy. Opravné položky sa navyše v jednoduchom účtovníctve netvoria vôbec (§ 26 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z.). Článok je teda pre s.r.o. a ďalšie účtovné jednotky v podvojnom účtovníctve.

Prečo nestačí len čakať — pohľadávka v súvahe vás stojí reálne peniaze

Keď vznikne pohľadávka z faktúry, zahrnuli ste jej hodnotu do zdaniteľných príjmov toho roka (pri podvojnom účtovníctve platí zásada vecnej a časovej súvislosti). Ak odberateľ faktúru nezaplatí, v súvahe stále evidujete pohľadávku, no daň ste už odviedli. Bez ďalšieho kroku zostanete v situácii, kde štátu financujete daň z príjmu, ktorý fyzicky neexistuje.

Daňová opravná položka tento nerovnovážny stav koriguje. Tvorba opravnej položky k pohľadávke z obchodného styku sa účtuje MD 547 / DAL 391 — na strane nákladov vzniká tvorba opravných položiek, na strane pasív korekčný účet, ktorý v súvahe znižuje čistú hodnotu pohľadávky. Samotný účet 311 sa pritom nemení, pohľadávka ostáva v účtovníctve v plnej výške. Ak táto opravná položka spĺňa podmienky § 20 ods. 14 ZDP, vstupuje aj do daňových výdavkov a znižuje základ dane z príjmov.

Štyri podmienky pre zákonné daňové opravné položky (§ 20 ods. 14 ZDP)

Nie každá pohľadávka sa kvalifikuje. Skôr než začnete rátať, overte si štyri základné podmienky:

1. Pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Daňová opravná položka kompenzuje daň, ktorú ste odviedli, takže pohľadávka musela byť súčasťou vášho daňového základu v roku vzniku. Pohľadávky oslobodené od dane alebo z nepeňažných plnení sa sem nezaradia.
2. Pohľadávka nie je voči spojenej osobe. § 2 písm. n) ZDP vymedzuje spojené osoby — dcérske spoločnosti, materské firmy, osoby s priamym vplyvom na riadenie alebo kontrolu, blízke osoby. Ak je odberateľ vaša dcérska s.r.o. alebo manžel, podmienka nie je splnená.
3. Pohľadávka nie je premlčaná. Obchodné pohľadávky sa premlčujú spravidla po štyroch rokoch (§ 388 Obchodného zákonníka). Premlčaná pohľadávka je právne oslabená a OP k nej tvoriť nemožno.
4. Pohľadávka je evidovaná v účtovníctve k 31. 12. Opravnú položku tvoríte pri uzávierke — k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia musí pohľadávka existovať v účtoch.

Ak niektorá podmienka nie je splnená, opravná položka nie je daňovo uznaná. Zaúčtujete ju síce do účtovníctva, ale v daňovom priznaní ju musíte vylúčiť ako pripočítateľnú položku — tvorba opravnej položky je daňovým výdavkom len v rozsahu, ktorý pripúšťa § 20 (§ 21 ods. 2 písm. j) ZDP). Výsledok: nulová daňová výhoda, len zbytočná administratíva.

K štyrom podmienkam sa pridáva ešte jedno vylúčenie, ktoré nie je v odseku 14, a preto sa ľahko prehliadne — hoci v praxi vyradí prekvapivo veľa pohľadávok. Podľa § 20 ods. 15 ZDP sa daňová opravná položka netvorí k pohľadávke nadobudnutej postúpením ani k pohľadávke, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi. Ak teda od toho istého partnera zároveň niečo odoberáte a dlhujete mu, do výšky vzájomného zápočtu opravnú položku tvoriť nemôžete. Skôr než začnete rátať dni, pozrite si saldokonto z oboch strán — a ak zápočet dáva zmysel, urobte ho radšej naozaj (rozoberáme ho v článku o zápočte pohľadávok a záväzkov).

Tri časové pásma: 20 %, 50 %, 100 % z hodnoty pohľadávky

Ak sú podmienky splnené, výška opravnej položky závisí od toho, koľko dní uplynulo od splatnosti pohľadávky k 31. 12. daného roka:

Na formuláciu si dajte pozor: zákon hovorí o dobe dlhšej ako 360 dní, nie „360 dní a viac". Pri pohľadávke splatnej presne pred 360 dňami podmienka ešte splnená nie je. Pri uzávierke to rozhoduje o tom, či OP patrí do tohto alebo až do budúceho roka.

Percentá sú stropy, nie povinné sumy — zákon hovorí „do výšky". Nižšia opravná položka je legitímna a jej výška vychádza z účtovnej opravnej položky, teda z reálneho odhadu rizika. Limity sú zároveň kumulatívne: pri dobe nad 720 dní tvoríte OP celkovo do 50 %, nie ďalších 50 % na vrch pôvodných 20 %. Ak ste v predchádzajúcom roku už tvorili 20 %, v ďalšom doplníte len na 50 % — teda zaúčtujete ďalších 30 %.

Základom je menovitá hodnota pohľadávky — alebo jej nesplatenej časti — bez príslušenstva. Ak teda odberateľ uhradil polovicu faktúry, percentá sa rátajú z toho, čo zostalo dlžné, nie z pôvodnej sumy. Príslušenstvo sú úroky z omeškania, poplatky z omeškania a ďalšie platby, ktoré pohľadávku zvyšujú pre oneskorenú úhradu — tie do základu pre OP podľa ods. 14 nepatria a majú vlastný režim v § 20 ods. 22. Zároveň platí prvá podmienka: uplatniť si možno len tú časť, ktorá prešla cez zdaniteľné príjmy. Pri faktúre platiteľa DPH je to suma bez DPH, lebo do výnosov išla práve tá.

Príklad výpočtu: faktúra 8 000 € splatná pred 26 mesiacmi

Stavebná s.r.o. so zdaniteľnými príjmami 180 000 € za rok vystavila v júni 2024 faktúru za dodávku materiálu v hodnote 8 000 € bez DPH. Splatnosť bola 30 dní, teda do 30. júla 2024. Odberateľ nezaplatil. K 31. 12. 2026 uplynulo od splatnosti zhruba 880 dní.

880 dní je viac ako 720 a menej ako 1 080 → platí pásmo do 50 %.

V roku 2026 spoločnosť zaúčtuje OP 2 400 € (MD 547 / DAL 391), čo zníži základ dane DPPO o 2 400 € a ušetrí 504 € na dani. Pohľadávka ostáva v súvahe a spoločnosť môže pokračovať vo vymáhaní. Ak sa pohľadávka v budúcnosti uhradí, zaúčtuje sa zrušenie opravnej položky a suma vstúpi do základu dane toho roka.

Výška úspory závisí od sadzby, a tá sa u právnických osôb odvíja od zdaniteľných príjmov (§ 15 písm. b) ZDP). Tá istá opravná položka 2 400 € prinesie inú úsporu podľa toho, do ktorého pásma firma spadá:

Menšia firma teda z rovnakej nezaplatenej faktúry vyťaží menej — čo je dobré vedieť skôr, než sa rozhodnete, koľko času venujete papierovaniu okolo jednej pohľadávky.

Upozornenie: V roku 2025 (pásmo 360 dní) mala spoločnosť tvorbu OP 1 600 €. Ak ju vtedy nenaúčtovala, môže v 2026 naúčtovať celkovú sumu 4 000 € naraz — zákon nestanovuje, že každý rok musíte OP doplňovať. Dôležité je, aby celková OP k 31. 12. 2026 neprekračovala zákonný limit (50 % hodnoty pohľadávky).

Kedy pohľadávku odpísať priamo do daňových výdavkov (§ 19 ods. 2 písm. h) ZDP)

Opravná položka je dočasné opatrenie. Keď pohľadávku nemožno vymôcť a nastane jedna z taxatívnych udalostí uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP, môžete pohľadávku definitívne odpísať ako priamy daňový výdavok:

• súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz preto, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmenu správcu; platí to aj pre veriteľa, ktorý pohľadávku neprihlásil, ak sa preukáže príslušným uznesením súdu alebo oznámením v Obchodnom vestníku,
• vyplýva to z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom,
• dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov,
• súd alebo exekútor zastavil exekúciu preto, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, prípadne z dôvodu podľa osobitného predpisu — v druhom prípade sa odpis vzťahuje aj na ostatné pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi,
• vyplýva to z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií,
• z potvrdeného preventívneho reštrukturalizačného plánu (verejného alebo neverejného) vyplýva odpustenie pohľadávky alebo jej časti, najskôr v období, v ktorom súd plán potvrdil.

Častý omyl: samotné vyhlásenie konkurzu na odberateľa na odpis nestačí — a nestačí ani to, že ste pohľadávku riadne prihlásili. Zákon vo väčšine prípadov čaká na výsledok konania. Rovnako neobstojí ani úvaha, že vymáhanie by sa neoplatilo: „náklady by prevýšili pohľadávku" nie je dôvod uvedený v § 19 ods. 2 písm. h) a takýto odpis daňovým výdavkom nie je.

Odpis je definitívny krok — pohľadávka zmizne z majetku. Ak by ju odberateľ neskôr predsa zaplatil, prijatá suma vstúpi do základu dane toho roka. Priamy odpis podľa § 19 ods. 2 písm. h) môžete uplatniť aj bez predchádzajúcej opravnej položky — sú to dva odlišné právne nástroje. Osobitný režim majú mikrodaňovníci: tí odpíšu pohľadávku do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná podľa § 20 ods. 23, a robia to podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP.

Platitelia DPH: nezabudnite na opravu základu dane podľa § 25a ZDPH

Ak ste platiteľom DPH, má vaša nezaplatená faktúra ďalší rozmer. Popri daňovej OP k príjmom máte právo opraviť základ DPH (a vrátiť si DPH) pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa § 25a zákona č. 222/2004 Z. z. (ZDPH). Pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou napríklad:

• po 150 dňoch od splatnosti a preukázateľnom úkone na vymáhanie (pre pohľadávky do 1 000 € vrátane DPH postačuje akýkoľvek úkon; pre pohľadávky nad 1 000 € vrátane DPH je potrebná žaloba na súde alebo exekúcia),
• pri konkurze, oddlžení, zániku odberateľa-PO bez nástupcu alebo úmrtí odberateľa-FO.

Lehota na podanie opravy je 3 roky od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste tovar alebo službu dodali — nie od dátumu, keď pohľadávka dozrela na nevymožiteľnosť. Oprava je dobrovoľná, ale zmeškanie trojročnej lehoty znamená, že nárok zanikne. Pozor: odberateľ má zároveň povinnosť korigovať odpočítanú DPH podľa § 53b ZDPH v období, keď uplynulo 101 dní od splatnosti — sú to symetrické, ale časovo posunuté povinnosti.

Mechanizmus § 25a ZDPH je úplne iný ako § 20 ods. 14 ZDP. Ide o dva odlišné zákony, dva odlišné formuláre a dve odlišné lehoty. V prípade rovnakej pohľadávky môžete uplatniť oboje súčasne — daňovú OP k príjmom aj opravu DPH — ale každé cez správne podanie.

Ako to robí Bezúčto

Bezúčto sleduje dátum splatnosti každej pohľadávky a pri uzávierke automaticky vypočíta, do akého zákonného pásma patrí. Vidíte prehľad pohľadávok zoradený podľa počtu dní po splatnosti spolu s maximálnou daňovou opravnou položkou, ktorú môžete zaúčtovať — bez ručného prerátavania kalendárnych dní ani prepisovanie tabuliek zo zákonov.